Povedať NIE je niekedy veľmi ťažké…
Ak patríte k ľuďom ktorý nevedia povedať na prosbu kamaráta slovíčko ,,nie“ vitajte v klube. Ja mám tento problém teda ak to možno tak nazvať už dosť dlhú dobu. Jednoducho ak ma niekto o niečo poprosí neviem mu to odmietnuť. Neviem či to je spôsobené mojou výchovou či mojím temperamentom alebo mám jednoducho takú povahu. No niekedy my to vie poriadne skomplikovať život. Uvediem vám jednoduchý príklad.
Asi pred 2 rokmi som končila strednú školu, súčasťou mojej maturity bola obhajoba a prezentácia vlastného projektu ktorí sa následne aj zrealizoval, teda ak mal potenciál postúpiť na takú úroveň aby sa dal zrealizovať aj v praxi. Ako reálne podujatie. No a ja dobrá duša, som nevedela povedať NIE svojim kamarátom ktorí ma poprosili o pomoc. Tak som venovala viac času príprave ich zadania ako toho môjho. Áno treba si pomáhať, a istý citát hovorí že žijeme nie pre seba ale pre iných. Ale pocítila som hranicu ľahkého využívania z ich strany voči mne. No ale viete kto bol na vinne? No predsa ja hlúpučká a zaslepená dobrá duša, ktorá verila že tým že pomôže kamarátom urobí im radosť. Síce mali radosť a niektorý boli úprimný, no stretla som sa aj s takými ktorý ani netajili že ma využili. Ale mne to bolo akosi jedno. Netrápilo ma to a ani teraz ma to netrápi, ja som mala dobrý pocit. Nakoniec som stihla v posledný možný termín odovzdať aj svoju prácu, ktorá mohla byť aj lepšia keby jej venujem viac času ale aj tak mala úspech.
Ďalším prípadom v mojom živote keď som sa nezmohla povedať slovo NIE bola udalosť ktorú možno pozná nejeden mladý vysokoškolák. Poznáte to študentský život to nie sú len hromady kníh a učenia úprimne si povedzme je to aj o niečom inom a síce večerných zábavách, krúžkoviciach, chodboviciach, festivaloch a tak ďalej by som vedela menovať. Mala som ťažkú skúšku no deň predtým som nevedela povedať NIE svojim kamarátom ktorý ma volali na party. Viete ako to dopadlo? Najlepšie ako mohlo, čuduj sa svet. Spať som šla asi okolo 4 tej nad ránom a vstávala som o 8 mej keďže test bol o 9 tej hodine a chcelo to z mojej strany aj nejakú tú hygienu. No vybrala som sa takým pomalinkým krokom s minerálkou v ruke a so spolužiakmi vedľa mňa do školy. Prišli sme tam sadli sme si že si niečo aspoň pozrieme pred začatím testu. No hneď ako sme otvorili zošit s poznámkami rozhodli sme sa celkom jednohlasne že opustíme priestory školy. A tak aj bolo. Však uznajte ako máme písať test keď neudržíme pero v rukách? Na túto situáciu nie som zrovna hrdá ale aj to patrí k životu. No a na druhy deň sme už boli slušne nastúpený pred dverami vyučujúcej s kopou výhovoriek. Našťastie nám to prešlo a test sme si napísali v inom termíne. Bolo to šťastie, ako sa hovorí blbý a opitý majú najviac šťastia. Ale to nebol asi najlepší príklad .
Chcela som však týmto vysvetliť že aj keď mám problém povedať NIE ľuďom ktorí niečo odomňa chcú a ja na to moc nemám náladu, vždy sa dám presvedčiť a koniec koncov to skoro vždy dopadlo celkom dobre. Z toho mi vyplýva, že aj keď neviem byť asertívna viem byť aspoň tímoví hráč. Pretože nikdy nenechám nikoho v štychu.
AKO je to s vami, ani vy neviete odolať a neviete používať slovíčko NIE teda aspoň v niektorých situáciach?
PS: ospravedlňujem sa za prípadné pravopisné chyby…
Na záver by som ešte rada skonštatovala že sa v súčastnosti každým dňom učím vždy viac a viac hovoriť slovíčko NIE v rámci vlastného dobra, lebo som zistila, že sa netreba báť povedať NIE na niečo o čom nie ste na 100% presvedčení, ved koľký manažéri musia byť v tomto neoblomný a koľko profesii si vyžaduje pre svoj úspech práve slovo NIE na hrbu ponuk ktoré sa im hrnú. Musia však zvážiť čo je pre nich najvýhodnejšie a tak si myslím že aj my teda ja by som sa mala rozhodovať podľa toho čo je pre mňa najvýhodnejším aj keby to malo znamenať že začnem používať slovo NIE častejšie. Pretože každý aj ja máme právo na svoj vlastný postoj, názor máme slobodu rozhodnúť sa tak ako chceme my sami a nepotrebujeme na to zvolenie iných ľudí.