marti

Pokračovanie článku  povedať ,,NIE“ je ťažké ….ako je to s deťmi?

Určite treba uviesť že hlavne pri výchove malých deti je veľmi dôležité z môjho hľadiska hovoriť slovo NIE a to najme vtedy keď  dieťa neustále trvá na svojom a chce si to stoj čo stoj presadiť.

V úlohe rodiča sa treba zamyslieť čo je najdôležitejšie pre správny vývoj dieťaťa a podľa toho usmerňovať celý proces výchovy. Tak napríklad určite ste aspoň raz zažili situáciu keď ste boli v hračkárstve a počuli ste žalostný plač priam rev dieťaťa ,ktoré nezrozumiteľné rozprávalo teda kričalo že chce akúsi hračku a chytil ho záchvat zlosti na matku alebo otca, že mu ju nechcú kúpiť. Rodičia sa väčšinou cítia trápne v takýchto situáciách ale vôbec na to nemajú dôvod. Nie je to ich vina ,že sa dieťa správa tak ako sa správa, ono na seba len chce upútať čo najviac pozornosti. Najprv vašej ako rodiča a keď to nezaberá potom chce upútať pozornosť okolostojacich ľudí. Aby ho čo najviac ľutovali.  A to nie je správne ,ale dieťa si to neuvedomuje správa sa tak lebo si mysli že dosiahne svoje. Najhoršie čo môžete urobiť je kúpiť mu danú hračku kvôli ktorej vznikol celý tento ,,cirkus“ v obchode  za úmyslom, aby bolo konečne ticho a aby ste sa vy necítili trápne.

Poradím vám ak ustúpite jediný krát budete musieť ustupovať po celý život, tak neurobte túto veľkú chybu.A nie je dobrý ani druhý extrém a síce začať na dieťa kričať či nebodaj mu capnúť jednu výchovnú, tým nič nevyriešite len to že začne plakať ešte viac ako predtým. Chápem že ste nervózny v takejto situácii ale skúste si zachovať chladnú hlavu.

Rodič ktorý dieťaťu vysvetlí,  že danú hračku mu teraz nekúpi a dieťa aj tak  stále plače by mal absolútne ignorovať plakanie a pohľady okolostojacich ľudí. Vôbec nech vás netrápi čo si o vás a vašom dieťati , či prístupe vo výchove myslia iný. Vy najlepšie viete čo je správne. Treba od dieťaťa odisť samozrejme do ,,bezpečnej zóny“ tak aby ste na neho neustále videli . Dieťaťu ukázať a  povedať  kde je východ že tam ho počkáte.  Samozrejme pokiaľ je dieťa v predškolskom veku a chápe tieto vaše signály, nieže to budete aplikovať na batoľati . Počkáte tam na neho. Ono si medzitým uvedomí, že nemá pozornosť ani vašu a ani iných a prestane samo od seba plakať. V tom lepšom prípade samozrejme, je veľa  detských reakcii a nikdy nemôžeme predvídať ako sa dieťa zachová a čo urobí, ale toto vám píšem z vlastnej skúsenosti. Myslím si že to stojí za pokus, veď s tým nič nemôžete pokaziť.

Potom ako dieťa vidí že ho čakáte je rado a na hračku ktorú pre 5 minútami tak veľmi chcelo úplne zabudne. Treba  však k tomu trošku aj dopomôcť upútať jeho pozornosť iným smerom. Napríklad rozprávať sa o tom čo by chcelo robiť po príchode domov, čo by chcelo na večeru, ako bolo v škôlke a pod…

 Najhoršie je keď dieťa vezmete do obchodu z hračkami  v predvianočnom období ale aj hocikedy inokedy, radšej choďte sami a potešte ho, lebo keď bude s vami aj dieťa bude to zbytočne komplikovane tak pre vás ako aj pre dieťa.