marti

Dnešok pokladajú kresťania za deň, kedy bol pokrstený Ježiš Kristus, Jánom Krstiteľom v rieke Jordán. Ježišovo verejné účinkovanie medzi ľudom, sa začalo práve touto udalosťou, keď na neho zostúpil duch svätý v podobe holubice a z neba zaznel hlas ,,Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ Kristus sa krstom zriekol seba samého. (Flp 2,7) Zriekol sa svojich božských výsad, aby sa plne prispôsobil nám. Zavŕšenie tohto zrieknutia sa udialo na kríži, pri jeho umučení, o ktorom tiež hovoril ako o krste, ktorým má byť pokrstený. Krv a voda, ktoré vyšli z jeho boku, sú predobrazmi krstu, odvtedy sa môžu ľudia narodiť z vody a z Ducha, ako hovoril kedysi Kristus Nikodémovi pri nočnom rozhovore. Každý teda, kto chce byť znovuzrodený pre Božie kráľovstvo, kto sa chce dostať do neba, musí byť pokrstený. Tak je to zaznamenané v Biblii. Dnes sa u kresťanov okrem toho končí vianočné obdobie a začína sa obdobie cez rok.  

Krst – vodou

Mnohí si povedia …a to je to keď farár vyleje na hlavu dieťaťa vodu. A v podstate majú pravdu, ale nie je to len o tom, v krste sa skrýva hlbší zmysel. A síce ten, že tá voda nie je hocijaká ,ale  je posvätená a buď sa leje na hlavu dieťaťa alebo sa do nej dieťa ponorí. Význam tejto vody je v tom, že má zmývať hriech. Poviete si aký už len môže mať novorodenec hriech? Veď  je to malá čistá dušička a opäť máte pravdu, ale nie tak celkom. Zmýva sa mu dedičný hriech otca a matky, ktorý ho počali. Dieťa krstom začne svoj život spätý vo viere k Bohu, hoci je príliš malé aby rozumelo náboženstvu, žije vo viere a to je podstatné. Lebo viera jeho rodiny sa prenáša aj na neho a je jej súčasťou.

Krst je celkom dobrovoľný, za nikým nepríde domov kňaz a nepresviedča ho, aby sa dal pokrstiť alebo ,aby dal pokrstil svoje dieťa. Človek sa sám rozhoduje či krst podstúpi alebo nie. V tomto zmysle má slobodnú voľbu.

Je to iné s deťmi? Veď ja som sa nemohol/a rozhodnúť či chcem alebo nechcem byť pokrstený/á. Bohužiaľ alebo našťastie je voľba v období keď sme novorodencami na našich rodičoch, tí rozhodli za nás a je na nás ako s tým potom v dospelosti budeme žiť. Či budeme pokračovať vo viere alebo sa jej vzdáme. Myslím si však, že aj človek čo je pokrstený a netúžil po tom ,že mu to nejako extra nevadí a  odhliadnuc od toho si svoj spôsob života a presvedčenia vybral tak či tak sám. No a na druhej strane človek, ktorého rodičia nepokrstili z rôznych dôvodov sa môže sám kedykoľvek rozhodnúť a dať sa pokrstiť, pretože krst nie je nejako vekovo ohraničený. Teda prijať krst je schopný každý, doposiaľ nepokrstený.

Krst je často krát označovaný ako  prvá sviatosť ustanovená Ježišom Kristom , ktorú kresťan príjme a tým sa akoby ,, ponáral do Krista“ alebo som počula už aj prirovnanie ,,Krstom si obliekame Krista“ .  Teda sa pre človeka začína celkom nová etapa, ktorá je spojená s Bohom.

„Sviatosti sú vonkajšími znakmi vnútornej milosti, ustanovenými Kristom pre naše posvätenie” (prevzaté z Katolíckej encyklopédie). Rímskokatolícka cirkev uvádza okrem sviatosti krstu ešte ďalších 6 sviatostí.
2) Pokánie, v ktorom človek vyznáva svoje hriechy kňazovi.
3) Eucharistia, považovaná za prijatie a konzumáciu skutočného tela a krvi Krista.
4) Birmovanie, formálne prijatie do cirkvi spolu s osobitným pomazaním Ducha Svätého.
5) Pomazanie chorých alebo posledné požehnanie, ktoré sa vykonáva na umierajúcom človeku kvôli duchovnému a fyzickému posilneniu ako prípravou pre nebo. V kombinácii s vyznaním a Eucharistiou sa to nazýva posledné pomazanie.
6) Vysvätenie kňazov, proces, ktorým sa muži ustanovujú do duchovenstva.
7) Manželstvo, ktoré poskytuje osobitnú milosť manželskému páru.

Dá sa krstiť aj inak ako vodou?

Odpoveď sa skrýva v nahraditeľnosti vody a teda sviatostného krstu inými nesviatostnými spôsobmi. Nie je to medzera v katolíckej viere ,sú to len iné spôsoby ako môže byť človek pokrstený.

Jedným z týchto spôsobov pokrstenia je krst krvi.  Uskutočňoval sa predovšetkým v minulosti ,keď prenasledovali ľudí za to, že boli kresťanmi a verejne sa priznávali ku viere v Boha. Ide teda o mučeníctvo nepokrsteného, čo znamená že človek trpezlivo znáša násilnú smrť, či týranie alebo mučenie pre vyznanie svojej viery. (porov. Mt 10,32). Takýmto spôsobom teda veriaci vydali svedectvo viery vlastnou krvou. Našťastie dnes v 21. storočí nie je potrebný krst krvi teda aspoň na Slovensku a v okolitých štátoch nie sme prenasledovaní za to v čo veríme. Hoci,keby to bolo potrebné neviem koľkí by boli ochotní tento krst podstúpiť. Azda len tí, ktorých viera je taká mocná a dôvera v Boha taká veľká, že by sa nebáli za svoje presvedčenie a  za svoju vieru položiť aj vlastný život.

No a v neposlednom rade spomeniem aj keď len tak okrajovo aj krst túžby je to výslovná, alebo implicitná žiadosť krstu, spojená s dokonalou ľútosťou. Podkladom pre učenie Cirkvi o moci dokonalej lásky (túžba+ľútosť nad previnením) je text Lk 7,47. Krst túžby môže získať každý za seba, nesmieme ho vnímať tak, že babka túži po krste svojho vnuka.

Ja osobne som rada, že ma pred viac ako 20 rokmi ,dali pokrstiť moji rodičia vodou z Jordánu, pretože som bola odmalička vychovávaná tak ,aby som žila kresťanským životom no a svoju vieru som nezmenila ani dnes keď som dospelá.   Bolo to dobré aj na niečo iné nakoľko z obdobia môjho krstu vznikla  celkom vtipná príhoda, ktorú som počúvala veľa krát na rodinných stretnutiach. Ako mi po krste vypadali všetky moje vlasy a všetci to pripisovali práve vode z Jordánu, ktorú kňaz priniesol zo Svätej zeme. Tak nastala u všetkých panika, že budem plešatá a že to asi nebol taký dobrý nápad. No opak bol pravdou, nie som plešatá dnes mám dlhé gaštanovo hnedé vlasy a som spokojná. No a som vďačná že sa mi dostalo aspoň pár kvapiek  z vody v ktorej bol pokrstený Ježiš. Ved koľko veriacich cestuje niekoľko tisíc kilometrov len ,aby sa ponorili do Biblickej rieky a ja som nemusela nikam cestovať. 🙂 

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Epiphany_(XVIc).jpg